P. Dobšinský / Š. Spišák Kozliatka a vlk

Činosť Nového divadla z verejných zdrojov podporuje Fond na podporu umenia 

Kozliatka a Vlk

na motívy pôvodnej ľudovej rozprávky P. Dobšinského

Koncept, text : Šimon Spišák a kol.

Scéna a kostýmy: Karel Czech

Dramaturgia:  Veronika Gabšíková

Hudba: výber

Text a hudba piesní: Ľubomíra Dušaničová

Réžia: Šimon Spišák

Osoby a obsadenie:

Zelko:  Ľubomíra Dušaničová

Melko: Agáta Spišáková

Belko:  Katarína Petrusová

Tielko, ktorého volajú Stanko: Andrea Ballayová alebo Lucia Korená

Vĺčik: Natália Častová a.h.

Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami, kde sa piesok lial a voda sypala, ako áno , ako nie, žili boli ... Bola jedna hôrka a v tej hôrke lúčka, a na tej lúčke domček a v tom domčeku bývala koza a mala kozliatka. Keď im išla mliečka hľadať, prikázala im:

„Deti moje, nepusťteže dnu nikoho, lebo by vás zmárnil.“...

Rozprávku o neposlušných hlúpučkých kozliatkach a zlom, prešibanom, hrôzostrašnom vlkovi s ostrými pazúrmi, veľkými tesákmi a obrovskými očami  všetci dobre poznáme. Kozliatka isto iste veria prísloviam, že :

„...Kto chce s vlkmi vyť, musí s nimi žiť.

My o vlkovi a vlk za dverami.

Vlk chodí v rúchu baránka.

Človek človeku vlkom.

Bieda z ľudí vlkov činí...“

Ale čo ak  kozliatka uverili iba tomu, čo im rozprávky a povery o vlkovi narozprávali a nikdy ho naozaj nevideli?

Napísali o nás: 


Živá a zdravá, prosperujúca a perspektívna Bábková Žilina.

Nové divadlo je príkladom toho, ako sa komplikovaná situácia môže premeniť na nádejnú tvorivú energiu. Adaptácia známej rozprávky o kozliatkach v réžii Šimona Spišáka je veľmi vtipnou inverziou základného príbehu, ktorá obsahuje sympatické posolstvo. Postava vlka sa tu stáva metaforou apriórneho strachu z neznámeho, ktorý je navyše zveličený „mediálnym obrazom“, resp. preberanou rétorikou bez vlastnej skúsenosti s objektom strachu. Zatúlaný a vystrašený vĺčik vegetarián, ktorý je v skutočnosti krotký ako baránok, mierumilovný a hravý, musí čeliť predsudkom kozliatok, s ktorými sa napokon šťastne skamaráti. Dôležité je, že obrátenie rozprávky naruby (s cieľom ukázať detskému divákovi, že jednu vec je možné vnímať rôznymi spôsobmi, a zároveň zašifrovať do rozprávky aj istý širší spoločenský apel) nepôsobí násilne. Zrejme je to aj vďaka tomu, že herečky Nového divadla kreujú postavy kozliatok a vlka s veľkým citom pre karikatúru a so zmyslom pre humor, ktorý je vlastný im i režisérovi. 

Bibliografický záznam: MAŠLÁROVÁ, Martina.


Živá a zdravá, prosperujúca a perspektívna Bábková Žilina. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2017. [cit. 9.8.2017]. ISSN 1339-8113. Dostupné z https://www.mloki.sk/node/754.



Bližšie info: www.novedivadlo.sk